To, čo má iným ľudom pomáhať a čo vravia, že pomáha, mne škodí. a to, čo im škodí a ubližuje, mne pomáha. Činí to potom zo mňa opak ľudskej bytosti? Som vyvrheľ, alebo len iný? Je mi to jedno.
V posledných dňoch, a vlastne - dalo by sa povedať i rokoch, sa mi nedarí robiť to čo chcem. A neviem nakoľko to je neschopnosť a nakoľko lenivosť. Nemusím robiť to, čo nechcem, ale neviem, či som vôbec rozhodnutý, čo robiť chcem. A keď si myslím, že som, tak to aj tak nerobím. A už ani neviem, či to zvaľovať na nízke sebavedomie, alebo radšej nehľadať príčinu. Každopádne ma teší, že aspoň to nutkanie niečo tvoriť, produkovať a nielen konzumovať je vo mne a poháňa ma k niečomu. A je mi smutno, keď v mojej hlave narazí na toho panáčika - perfekcionistu, pre ktorého nebude nikdy nič dobré.
Ale nebudem sa tupo dívať,
aj keď už nedokážem snívať,
veď som ako každý, tvor,
no tak, ďuro,
tvor!
a na základnej škole som bol taký hluchý, že miesto polyhystor som počul polyester
a na źakladnej škole som bol taký hlúpy, že som sa naučil, že Ľudovít Štúr bol polyester..