Už to bolo dlho?

Má regulérnosť a pravidelnosť nejaký význam? Páčilo by sa viac, keby každý piatok pribudne jeden nový? Každý druhý? Bola by to istota, boli by to očakávania. Ale očakávania môžu byť i bez akejkoľvek pravideľnosti. A tak len tak, z času na čas, ukážem sa, neviem, či zaujmam a či sa vôbec chcem.

Nikto nemá rád, keď od neho ľudia očakávajú. Keď je nútený robiť niečo len pre to, že iní to od neho chcú. A tak váham, stále váham, či i ja mám niečo očakávať, alebo sa úplne vzdať nádeje, ktorá je s očakávaniami tak úzko spätá a zabudnúť a prestať túžiť. Možno je to perfekcionizmus, alebo moje vysoké nároky, no väčšinou z očakávaní vyplýva sklamanie, lebo tie moje ešte nikto nedokázal naplniť. A tak znižujem laťku, prispôsobujem sa a na úkor mojich predstáv zostávam nenaplnený, prázdny ale rád. Mať rád aj byť.

A minulosť, minulosť tak krásna a trpká zároveň, ktorá ma poučila, ani neviem či mi viac vzala, alebo dala, no nemenil by som ju, lebo len táto jediná je moja, sa mi vynára pred očami a akoby to bolo dnes, včera, si uvedomujem, že ja budem stále, ja, a že postupne vznikám, upravujem svoje črty, niektoré mením, iné si strážim, no niektorých sa nezbavím a vždy to budem ja, taký aký som..

tak ma miluj, alebo nenáviď, nech si ktokoľvek,
a račej sklam ma, ako klam, povedz čokoľvek,
a krátky nezmyselný výkrik do tmy z prádzneho večera podporený otvorenou ranou,
ja krátky nepotrebný výlev z tmy, do prázdneho srdca, nateraz odsúvam stranou..